Floreat Ideapark

Koronavírus vplýva na pracovné zmluvy i vzťahy - daňové priznanie môžete odložiť

Téme sa venovali vo VGD Slovakia.

Vplyv pandémie koronavírusu na zmluvné vzťahy

Vyššia moc (lat. vis maior) je zvláštna právna skutočnosť, spočívajúca v mimoriadnej, nepredvídateľnej, neodvrátiteľnej a nezavinenej udalosti, ktorá spôsobí škodu. Môže ju predstavovať neovplyvniteľné štátne nariadenie alebo prírodná udalosť. Negatívne dôsledky koronavírusu na ekonomiku sú zjavné už teraz. Z uvedeného dôvodu sa preto treba zamyslieť či možno považovať koronavírus za vis major, teda liberačný dôvod zodpovednosti za neplnenia zmluvných záväzkov.

Čo sa týka tzv. vyššej moci, môžu nastať dve situácie:

• Zmluva obsahuje dojednanie o vyššej moci
  Pojem vyššia moc je zmluve presne definovaný a zmluva upravuje, aké má následky a ako majú strany v prípade vyššej moci postupovať (napr. stanovuje oznamovaciu povinnosť). V každom prípade je treba jednotlivo na základe zmluvnej definície vyššej moci posúdiť, či výskyt pandémie koronavírusu či koronavírus spĺňa definíciu obsiahnutú v zmluve, napr. v spojení s vládnymi opatreniami alebo všeobecne len vládne opatrenia. Ak spĺňa, je nutné posúdiť, či prekážka v podobe koronavírusu, resp. s ním spojených vládnych opatrení bola príčinou nesplnenia povinnosti riadne a včas. Automobilka napríklad nemôže ospravedlniť svoje omeškanie dodávok s odvolaním na koronavírus, ibaže by vláda nariadila zatvorenie závodov či podstatná časť jej zamestnancov bola v karanténe alebo ochorela.

Dotknutá strana sa nedostáva do omeškania, teda neporušuje zmluvu, ak sú kumulatívne splnené nasledovné podmienky:

• a) zmluva obsahuje vyššie uvedené dojednania o vyššej moci,
• b) v zmluve definovaný prípad vyššej moci nastane,
• c) tento prípad vyššej moci je príčinou neplnenia povinnosti a
• d) dotknutá strana splní podmienky dohodnuté v dojednaní o vyššej moci napr. oznámi existenciu vyššej moci.

Ak dotknutá zmluvná strana v dôsledku splnenia vyššie uvedených podmienok neporušuje zmluvu, nemá druhá strana právo odstúpiť od zmluvy (ibaže by bolo v zmluve dohodnuté) ani právo na náhradu škody alebo na zmluvnú pokutu.ň

• Zmluva neobsahuje dojednanie o vyššej moci
  Právna úprava zodpovednosti v obchodno-právnych vzťahoch je založená na princípe objektívnej zodpovednosti. Podľa §373 Obchodného zákonníka  je ten, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, existenciu liberačných dôvodov. Liberačné dôvody sa však nevzťahujú na povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu, teda povinná strana je povinná zmluvnú pokutu zaplatiť i v prípade existencie vis major.

Vo všeobecnosti možno skonštatovať, že koronavírus  je nepredvídateľná okolnosť, ktorá vznikla nezávisle od vôle povinnej strany. Či však bola takou prekážkou, ktorá bránila splneniu zmluvných záväzkov, alebo či jej následky nebolo možné odvrátiť alebo prekonať, je potrebné posudzovať individuálne. 

V prípade omeškania dodávateľa s dodaním tovaru alebo služieb, vznikne objednávateľovi nárok na náhradu škody a nárok na odstúpenie od zmluvy. Zbaviť sa zodpovednosti za škodu by dodávateľ mohol iba v prípade, ak by preukázal že zatvorenie továrne pre koronarívus nemohol žiadnym spôsobom predvídať, čo v súčasnosti môže byť náročne preukázať, nakoľko koronavírus je rozšírený už vo väčšine krajín a zatvorenie továrni je možné v niektorých krajinách predvídať už teraz (napr. Čína, Taliansko). Z uvedeného dôvodu preto odporúčame, v prípade uzatvárania nových dodávateľských zmlúv, doplniť priamo do zmluvy, že dodávateľ nezodpovedá za škodu a nie je možné ho žiadnym spôsobom sankcionovať, ak tovar nedodá z dôvodu zatvorenia továrne v súvislosti s koronavírusom.

Vplyv koronavírusu na pracovno-právne vzťahy

Bezpečnosť a ochranu zdravia zamestnancov pri práci zaručuje čl. 36 Ústavy Slovenskej republiky, Zákonník práce i zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri prác v platnom znení. Zamestnávateľ je povinný uplatňovať všeobecné zásady prevencie pri vykonávaní opatrení nevyhnutných na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

Medzi tieto opatrenia a povinnosti zámestnávateľa v súčasnej situácii patrí napríklad:

• zabezpečenie dezinfekčných prostriedkov na pracoviskách,
• vyzvať zamestnancov k zvýšenej hygiene za účelom minimalizácie rizika nákazy,
• vyzvať zamestnancov, aby v prípade príznakov ochorenia (t.j. horúčka, kašeľ, sťažené dýchanie, bolesť svalov, bolesť hlavy, únava) vyhľadali lekársku pomoc a ostali doma,
• minimalizovať pracovné stretnutia s vyššou koncentráciou účastníkov,
• zrušenie pracovných ciest najmä do zahraničia,
• zrušenie spoločných akcií,
• nariadenie lekárskej prehliadky,
• uzavretie celého pracoviska alebo jeho časti,
• nariadiť karanténu zamestnancom, ktorí sa vrátili zo zahraničia,
• zvážiť obmedzenie návštev obchodných partnerov

Zámestnávateľ má tiež oprávnenia uskutočniť opatrenia vedúce k zníženiu nákazy pri zamestnancoch, a to nasledovne:

• prerušenie práce v dôsledku vážnych prevádzkových dôvodov na strane zamestnávateľa (§ 142 ods. 4 Zákonníka práce)  s nárokom na náhradu mzdy najmenej vo výške 60 % priemerného zárobku zamestnanca -  len v prípade existencie dohody so zástupcami zamestnancov a nemožno ju nahradiť rozhodnutím zamestnávateľa
• prerušenie práce pre iné prekážky v práci na strane zamestnávateľa s nárokom na náhradu mzdy  (§ 142 ods. 3 Zákonníka práce). Zamestnávateľ  poskytne náhradu mzdy v sume priemerného zárobku.
• nariadenie dovolenky (§ 111 ods. 2 a ods. 5 Zákonníka práce) - len so súhlasom zamestnanca je možné skrátiť lehotu oznámenia 14 dní pred nástupom zamestnanca na dovolenku
• Zamestnávateľ môže so zamestnancom dohodnúť čerpanie náhradného voľna za prácu nadčas ( § 121 ods. 3 a 4 Zákonníka práce ). Zamestnanec musí s čerpaním náhradného voľna súhlasiť
• práca z domu - so súhlasom zamestnanca
• starostlivosť o člena rodiny (§ 141 ods. 1 Zákonníka práce a § 39 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení)  ak je zamestnanec rodičom dieťaťa vo veku do 10 rokov a školské zariadenie,  ktorú dieťa navštevuje, bolo rozhodnutím príslušných orgánov uzavreté, alebo v ňom bola nariadená karanténa, zamestnávate musí ospravedlniť neprítomnosť zamestnanca v práci
• karanténa - (§ 141 ods. 1 Zákonníka práce) v prípade, že zamestnancovi je nariadená karanténa, zamestnávateľ musí poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno.
• pracovné voľno – (§ 141 ods. 3 písm. b) Zákonníka práce) zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno aj z iných dôvodov ako vymenúva Zákonník práce a to s náhradou mzdy alebo bez náhrady mzdy. Zamestnávateľ sa teda môže so zamestnancom dohodnúť na tzv. neplatenom voľne za čas trvania „dobrovoľnej karantény“ alebo mu za tento čas poskytne náhradu mzdy.
• mimoriadna lekárska prehliadka: Ďalšou možnosťou je poslať zamestnanca na mimoriadnu lekársku prehliadku. Telesnú teplotu zamestnancom priamo na pracovisku môže zamestnávateľ skontrolovať iba so súhlasom zamestnanca.

Zamestnávatelia majú povinnosti voči osobám, ktoré cestujú alebo prišli zo zahraničia:

• Od 13.03.2020 až do odvolania platí povinná 14-dňová domáca karanténa pre ľudí s trvalým alebo prechodným pobytom v SR, ktorí sa vrátia zo zahraničia, vrátane osôb žijúcich v spoločnej domácnosti. Za nedodržanie domácej karantény hrozí sankcia vo výške 1.659 EUR. Osoby, ktoré sa vrátili zo zahraničia, sú povinné bezprostredne po návrate na Slovensko oznámiť túto skutočnosť telefonicky alebo elektronicky svojmu ošetrujúcemu lekárovi, ktorý rozhodne o domácej izolácii.
• Naplánovanú a schválenú dovolenku je zamestnávateľ oprávnený zamestnancovi zrušiť, respektíve zmeniť dobu jej čerpania, prípadne zamestnanca z dovolenky odvolať, musí však hradiť náklady, ktoré v tomto zmysle zamestnancovi vzniknú.
• Zamestnávateľ nie je oprávnený zisťovať destináciu dovolenky zamestnanca a zamestnanec toto zamestnávateľovi oznámiť môže, ale nemusí.

Vzhľadom na stav súčasnej situácie a v rámci prevencie odporúčame zamestnávateľom:

• apelovať na všetkých zamestnancov, aby sa potreba karantény neignorovala a v prípade podozrenia z ochorenia oznámili túto skutočnosť svojmu obvodnému lekárovi v zmysle vyššie uvedeného opatrenia;
• aby odložili osobné návštevy osôb, ktoré sú v karanténe 14 dní po návrate zo zahraničia;
• aby obmedzili svoje cesty do zahraničia  a samozrejme ich na tieto cesty ani nevysielať;

KARANTÉNA A NÁROKY ZAMESTNANCA

Karanténa môže byť nariadená len ošetrujúcim lekárom, nemôže ísť o rozhodnutie zamestnávateľa. Zamestnancovi počas karantény prináleží náhrada príjmu rovnako, ako v prípade dočasnej práceneschopnosti t.j. od prvého do tretieho dňa karantény 25 % denného vymeriavacieho základu zamestnanca, v období od štvrtého do desiateho dňa karantény 55 % denného vymeriavacieho základu; pričom toto hradí zamestnávateľ. Od jedenásteho dňa má zamestnanec nárok na nemocenské hradené sociálnou poisťovňou vo výške 55% denného vymeriavacieho základu. Nariadenie karantény je zamestnanec povinný zamestnávateľovi hodnoverným spôsobom preukázať. Príslušné zariadenie je povinné potvrdiť zamestnancovi doklad o existencii prekážky v práci a o jej trvaní.

OŠETROVNÉ

O dávku ošetrovné  od 16. 3. 2020 treba požiadať novou žiadosťou. Sociálna poisťovňa upozorňuje rodičov na nevyhnutnosť podania novej žiadosti o ošetrovné, ak ho chcú poberať aj za obdobie nasledujúcich 14 dní, počas ktorých budú školské/predškolské zariadenia opäť uzavreté. Minulý týždeň (od 10. do 15. 3. 2020) boli niektoré školské a predškolské zariadenia (najmä v Bratislavskom kraji) uzatvorené na základe rozhodnutia riaditeľa školy. Vtedy si rodičia prvýkrát žiadali o dávku ošetrovné. Vzhľadom na to, že od 16. 3. 2020 sú uzavreté nanovo, tentoraz na dobu nasledujúcich 14 dní na celom území Slovenska na základe rozhodnutia Ústredného krízového štábu, musia si rodičia o dávku požiadať znovu. 

Poistenci, ktorí pre zatváranie škôl a predškolských zariadení v súvislosti s koronavírusom chcú požiadať o dávku ošetrovného, tak môžu urobiť nasledujúcimi spôsobmi :

1. Telefonicky -ak je poistenec zamestnancom, treba volať pobočku Sociálnej poisťovne podľa sídla zamestnávateľa, ak je poistenec samostatne zárobkovo činnou osobou (SZČO) alebo dobrovoľne poistený, treba zavolať do pobočky Sociálnej poisťovne podľa trvalého pobytu;
2. E-mailom - poslať žiadosť o ošetrovné do príslušne pobočky Sociálnej poisťovne. Do prílohy treba priložiť vyplnený formulár žiadosti o dávku ošetrovné;
3. Poštou - zaslať vyplnený formulár (žiadosť o ošetrovné) príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne;
4. Do schránky - pri vstupe do budovy pobočky Sociálnej poisťovne možno vhodiť vyplnený formulár žiadosti;

Kontakty na jednotlivé pobočky Sociálnej poisťovne nájdete po kliknutí na tento odkaz.

Formulár na vyplnenie žiadosti o dávku nájdete po kliknutí na tento odkaz.

Sociálna poisťovňa upozorňuje, že o dávku netreba žiadať hneď, dá sa tak urobiť aj neskôr o pár týždňov (zákon umožňuje až 3 roky spätne). Pobočky Sociálnej poisťovne zaznamenávajú veľký nápor žiadostí, preto je ich prioritou spracovanie a je vhodné rozložiť ich príjem na dlhšie časové obdobie. Aj z týchto dôvodov Sociálna poisťovňa nepotvrdzuje prijatie žiadostí.

Tí rodičia, ktorí si nestihli uplatniť nárok na ošetrovné pri uzatvorení zariadenia v období od 10. do 15. 3. 2020 a ich dieťa bude doma aj nasledujúcich 14 dní, môžu podať žiadosť o ošetrovné na jednom formulári – potrebné je doň dopísať všetky obdobia poskytovania osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa. Rovnako môžu žiadosť za obe obdobia vybaviť aj jedným telefonátom do pobočky, upozorňujeme však, že telefonické linky sú preťažené a Sociálna poisťovňa preto odporúča zasielať žiadosti e-mailom alebo poštou.

Daňové priznanie pre osoby bez povinnosti elektronickej komunikácie môžete odložiť do konca mája

Finančná správa SR zavádza opatrenie, na základe ktorého umožní fyzickým a právnickým osobám, ktoré nemajú povinnosť komunikovať s finančnou správou, elektronický odklad daňového priznania do konca mája 2020 (resp. do 1.6.2020, keďže 31.5.2020 pripadá na nedeľu). Na daňové priznania podané v predĺženej lehote bude finančná správa prihliadať ako na podanie spravené v lehote.

O tejto skutočnosti nemusia daňovníci finančnú správu informovať. Opatrenie sa netýka platiteľov DPH, fyzických osôb podnikateľov a právnických osôb zapísaných v obchodnom registri, pretože tí komunikujú s finančnou správou povinne elektronicky a zákon im ukladá možnosť odkladu daňového priznania. 

Koho sa teda termín 31.05.2020 týka?

V prípade fyzických osôb ide o osoby - nepodnikateľov, ak:

• majú len príjmy zo závislej činnosti a z rôznych dôvodov si podávajú daňové priznanie typu A a zároveň nie sú podnikateľmi, ktorí sú registrovaní na daňovom úrade;
• dosahujú príjmy z prenájmu nehnuteľnosti, z predaja nehnuteľnosti, nepeňažné výhry, príjmy z predaja cenných papierov, z prevodu obchodného podielu, príjmy z kapitálového majetku (napríklad príjmy z vrátenia podielových listov, výnosy z dlhopisov, úroky z poskytnutých pôžičiek), a zároveň nie sú podnikateľmi, ktorí sú registrovaní na daňovom úrade;
• dosahujú príjmy z vytvorenia diela podľa autorského zákona (umelci), príjmy z použitia diela a umeleckého výkonu podľa autorského zákona;
  dosahujú príjmy z osobnej asistencie;
• dosahujú  príjmy z činnosti výkonných športovcov podľa zákona o športe;
• dosahujú príjmy z činnosti znalcov a tlmočníkov za činnosť podľa zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch.

V prípade právnických osôb ide o:

• právnické osoby, ktoré nie sú zapísané v obchodnom registri, za predpokladu, že nie sú platiteľmi DPH;
• daňovníkov, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie (tí sú uvedení v § 12 ods. 3 zákona o dani z príjmov, napr. občianske združenia, nadácie, záujmové združenia právnických osôb a iné);
• pozemkové spoločenstvá;
• zahraničné osoby, ak nie sú platiteľmi DPH u nás a nie sú zapísané v našom obchodnom registri.

Finančná správa SR upozorňuje, že elektronicky s finančnou správou môže komunikovať ktokoľvek. Hlavnou výhodou elektronickej komunikácie je, že šetrí čas a daňové povinnosti daňovníci vybavia z pohodlia domova bez rizika nákazy vírusom COVID-19.

Podávanie daňových priznaní k DPH

Vzhľadom na blížiaci sa termín podávania daňových priznaní k DPH finančná správa dáva do pozornosti, že všetci platitelia DPH sú povinní komunikovať s finančnou správou elektronicky.

V prípade, ak nejaký daňovník vníma, že by lehotu nemusel stihnúť (prípadne sa vyskytnú iné prekážky v súvislosti s aktuálnou situáciou), daňovník má možnosť požiadať o odpustenie zmeškanej lehoty. Finančná správa bude prihliadať na odôvodnené žiadosti o odpustenie zmeškanej lehoty.

Situáciu neustále sledujeme a v prípade nových skutočností Vás budeme o nich včas informovať. Ak máte otázky či požiadavky, neváhajte sa obrátiť na odborný tím VGD SLOVAKIA s.r.o., ktorý Vám rád v danej oblasti poradí.

Pre viac informácií kliknite na webovú stránku VGD Slovakia.

 Autori: Miro Béreš, Ondrej Šuriak, Branislav Kováč, Daniel Martiny