Floreat Ideapark

Poslankyňa NRSR Lucia Drábiková: Hľadáme cesty ako vyriešime hotel Slovan i ďalšie kultúrne pamiatky

Ako zvyknete tráviť svoj voľný čas?

L: Veľmi rada som čítala, teraz dlhodobo stíham skôr návrhy zákonov a odborné veci, prípadne noviny. Voľný čas, ktorého je veľmi málo, sa snažím venovať deťom a manželovi. Mám rada prechádzky v prírode, bicykel, stretnutia s priateľmi. Medzi moje záujmy patrí nielen politika a psychológia, ale aj fotenie či písanie. Veľmi rada robím prednášky a workshopy spojené s diskusiami.

Ako sa Vám zmenil život po nástupe do Národnej rady?

L: Veľa času trávim v Bratislave, časovo je to omnoho náročnejšie, než som si myslela, riešim množstvo podnetov. Veľa práce sa robí mimo schôdz Národnej rady a výborov. Množstvo agendy riešime na stretnutiach po ministerstvách a v regiónoch, ale aj telefonicky či mailovo z kancelárie. Rokovania bežne trvajú od deviatej do devetnátej. V Národnej rade som členkou Výboru pre sociálne veci a Výboru pre nezlučiteľnosť funkcií. Mojou hlavnou agendou je rodinná a sociálna politika, duševné zdravie, deti a mládež. V klube OĽANO som gestorkou sociálnej oblasti.

Navyše pôsobíte ako poslankyňa vo VÚC. Dá sa to zvládnuť?

L: Je to občas náročné, ale dá. V župe pôsobím v komisiách pre školstvo a mládež, pre regionálny rozvoj, cestovný ruch a cezhraničnú spoluprácu. Tiež som členkou Komisie pre nezlučiteľnosť funkcií. Zastupiteľstvo TTSK zasadá pravidelne raz za dva mesiace, podobne komisie, takže časový rámec je jasný a dopredu známy. Takto si viem veci koordinovať. V rámci pôsobenia v TTSK máme okrem riešenia “bežných vecí” ambíciu pripraviť Koncepciu rozvoja práce s mládežou v našom kraji a nastaviť dobré podmienky pre podporu športu a neformálneho vzdelávania.

Čo to pre obyvateľov kraja znamená?

L: Koncepcia vytýči kľúčové oblasti práce s mládežou. Sú nimi napríklad prevencia závislostí a kriminality, vzdelávanie a profesijná príprava, neformálne vzdelávanie, šport, sociálnoprávna ochrana, zdravotne ťažko postihnutí mladí ľudia, participácia, dobrovoľníctvo, mládež zo znevýhodneného sociálneho prostredia a podobne. Koncepcia vychádza v súlade s akčným plánom a mládežníckou politikou SR a EÚ a je zameraná na krajský rozmer. Takúto koncepciu už majú napríklad v trenčianskom kraji a je potom aj podkladom pre vytváranie grantových schém, ponúka inšpirácie pre obce a mestá v kraji, umožňuje spájať sily naprieč sektormi. Samozrejme, takáto koncepcia by nemala byť robená od stola. Preto sme na TTSK v januári spolu s viacerými organizáciami uskutočnili workshop o mládeži, ktorej sa zúčastnili ľudia z mládežníckych organizácií, krajskej rady mládeže, pedagógovia, športovci, pracovníci sociálky i zástupcovia samospráv. Tieto výstupy spolu s inými, sú inšpiráciou pre ďalšie nastavenie koncepcie a financovania oblasti práce s deťmi a mládežou.

Každý poslanec NRSR má nárok na jedného alebo viacerých asistentov, na ktorých máte mesačný „rozpočet“ necelých tritisíc eur. Čo je ich náplňou?

L: Mám dvoch asistentov, hlavným je Tomáš Hudcovič, ktorý je taktiež z Piešťan. Jeho prácou je najmä príprava podkladov, či spracovanie materiálov potrebných k mojej práci poslankyne, ale aj administratíva, časový harmonogram a organizácia stretnutí, správa sociálnych sietí a webstránky. Druhou je Kamila Dudášová, absolventka filozofie, angličtiny a psychológie, moja bývalá spolužiačka z Univerzity Komenského. Tá rieši odborné témy a podklady v sociálnej oblasti a v oblasti duševného zdravia, ktorej sa prioritne venujem.

Ako vnímate rozdiel medzi politikou „celoslovenskou“ a krajskou?

L: V Národnej rade je to omnoho intenzívnejšie a poslanec má možnosť meniť veci a prinášať riešenia  na celoštátnej úrovni. Môže predkladať legislatívne návrhy, iniciovať poslanecký prieskum a podobne. Navyše, nastúpili sme v čase korony, kedy sa uskutočnilo viacero mimoriadnych zasadnutí s cieľom priniesť opatrenia na pomoc občanom v čase pandémie. Vo VÚC spolupracujeme okrem bežnej agendy na rôznych témach, napríklad na už spomínanej príprave Koncepcie pre  rozvoj mládeže. Vždy je to o záujme a iniciatíve konkrétneho poslanca. Okrem toho sme ako župní poslanci zastúpení v radách stredných škôl zriadenými TTSK v okresoch, kde sme boli zvolení. Oblasť stredného odborného školstva čelí mnohým výzvam, je to najmä nízky záujem o poľnohospodárske a technické odbory, ale samozrejme aj finančné a výchovné problémy. Preto vedenie VÚC systematicky hľadá nástroje a riešenia na zefektívnenie a zvýšenie príťažlivosti odborného školstva pre absolventov základných škôl a ich rodičov. Patrí sem duálne vzdelávanie, ale aj rôzne štipendiá, ponuka získania vodičského oprávnenia, či v neposlednom rade aj technické vybavenie školy, jej úspešnosť a dobré meno.

Medzi kolegami v strane máte ďalších dvoch Piešťancov. V Národnej rade ste spolu piati. Rozprávate sa aj o Vašom meste?

L: Ak by sme šli do detailov, za OĽANO sme v NRSR traja Piešťanci - Andrej Stančík, Marcel Mihálik a ja. Mminimálne ďalší traja - Juraj Krúpa, Katarína Hatráková a Milan Vetrák majú korene v Piešťanoch, Anna Remiášová zasa vo Vrbovom - čo je silné zastúpenie. Okrem toho je v Národnej rade Miloš Svrček zo SME RODINA a  Martin Beluský z ĽSNS. Už pred voľbami sme sa spolu s kolegami z OĽANO stretávali a viacero našich návrhov sme zverejnili aj v médiách.

Napríklad? Dá sa z funkcie poslanca Národnej rady konkrétne pomôcť Piešťanom ináč ako iba osvetou?

L: Určite áno, aj v tomto smere už komunikujeme s príslušnými rezortmi.
Už v kampani sme spomínali, že budeme hľadať cesty, ako pomôcť pri riešeníí dlhodobých problémov, ako sú zanedbanie kultúrnych pamiatok Piešťan - hotela Slovan, Kursalonu, zmysluplné využitie majetku MV SR - opustená a zanedbaná budova Vodohospodárskeho učilišťa, Lodenica, zdravotníctvo, sociálna oblasť, doprava - letisko, Krajinský most, rozvoj turistického ruchu a kúpeľníctva. Čo sa týka kultúrnych pamiatok, momentálne je to nastavené tak, že ak majiteľ ignoruje pamiatkový úrad a nechá ju upadať, nevieme budovy vyvlastniť bez legislatívnych zmien. Netýka sa to len nás, najmä kolegovia z Výboru pre kultúru hľadajú cesty, ako situáciu zlepšiť.

Vďaka Vášmu vzdelaniu je prirodzené, že sa venujete sociálnym témam. Čo je vlastne náplňou piešťanskej pobočky Centra pomoci pre rodinu, kde ste pracovali, kým ste sa stali poslankyňou NRSR?

L: Centrum pomoci pre rodinu pôsobiace v Trnave a jeho pobočka v Piešťanoch ponúkajú rodinám poradenstvo, vzdelávanie i konkrétnu pomoc. Poskytujú sociálnopsychologické i právne poradenstvo, mediáciu i koučing, v centre pôsobilo viacero svojpomocných skupiniek. Tiež sú to rôzne aktivity na podporu manželstva a rodiny, prednášky, workshopy, programy pre deti, denné tábory v lete a podobne. V Trnave funguje ekošatník kde môžete priniesť oblečenie, hračky, a tiež si môžete vybrať čo potrebujete. Šatník prináša ekologický i sociálny rozmer, slúži ľuďom, ktorí potrebujú pomoc a zároveň ponúka možnosť recyklovať veci, ktoré sú často málo nosené. Centrum tiež spolupracuje so samosprávami, charitou, inými neziskovkami, ale aj s cirkvami.

V čom spočíva podľa Vás problém rodín v dnešných časoch?

L: Je to hektika bežného života, vysoké pracovné tempo, ale aj existenčné problémy, ako sú nedostatok dostupného bývania, málo pracovných miest. Z Piešťan množstvo ľudí dochádza denne za prácou do Bratislavy, Trnavy, ale aj do zahraničia. Ako problém vnímam aj nedostatok dostupných poradenských a odľahčovacích služieb pre rodiny s ťažko chorými a ťažko postihnutými členmi, či už deťmi, starými ľuďmi alebo dlhodobo chorými. Potrebujeme opatrovateľské a ošetrovateľské služby, oddelenia pre dlhodobo chorých, denné stacionáre a zariadenia sociálnych služieb. Finančná situácia mnohých rodín, najmä viacdetných alebo rodín s jedným rodičom nie je často dobrá. Veľké rezervy sú aj v oblasti prevencii rozvodov, sanácii rodín, náhradnej rodinnej starostlivosti alebo sociálnoprávnej ochrane, problémy sú napríklad aj v rodinnom práve, najmä neúmerne dlhých lehotách, úprave styku detí s rodičmi, ktoré ubližujú najmä deťom. Tu by sme potrebovali veľmi posilniť poradenstvo, mediáciu s cieľom nájsť riešenia, ktoré budú čo najlepšie pre deti. Vážna situácia je u rodín s ťažko zdravotne postihnutými a chorými členmi, keďže zdravotníctvo je v zlom stave. Ako veľkú výzvu vnímam aj oblasť rozvoja mládeže, kde nám v prevencii závislostí a kriminality môžu pomôcť kvalitné voľnočasové aktivity pre deti a mládež, ktoré ponúkajú rozvoj osobnosti, komunikácie či disciplíny vedúce k zdravému životnému štýlu. Teším sa, že v Piešťanoch máme množstvo aktívnych ľudí, ktorí sa venujú športu, skautingu, umeniu a podobne.

Existujú aj optimálne riešenia?

L: V oblasti prevencie duševných chorôb, závislostí a kriminality sa mi veľmi páči islandský model. Island v minulosti patril medzi krajiny s vysokou mierou závislostí u mládeže. Americký profesor psychológie Harvey Milkman sa zaoberal nielen tým, ktorú drogu a prečo ľudia brali, ale aj prečo v tom pokračujú. Napadlo mu vytvoriť niečo ako prirodzenú závislosť na vlastnej mozgovej chémii - pretože ľudia dokážu byť závislí na hocičom, tak, čo keby to bolo niečo dobré, a hlavne - čo by neničilo ich psychiku i telo. Projekt priniesl rozšírenie ponuky voľnočasových aktívít. Tieto ukázali mladým ľuďom možnosť získať zážitky a endorfíny inou cestou než alkoholom a drogami. Mladí preto začali chodiť na kurzy toho, čo ich skutočne zaujímalo, napríklad tanca, kde sa mohli naučiť čokoľvek, čo chceli. Vďaka zmenám v mozgovej chémii mladí ľudia spoznali radosť z pohybu a tvorivosti. Tento príbeh by mohol byť inšpiráciou aj pre nás. Ďalšie vzory nachádzame vo fínskom a estónskom školstve, kde je okrem prepojenia jednotlivých predmetov veľmi zaujímavé aj zrejmé posilnenie fyzického pohybu a hodín telesnej výchovy. Potrebujeme naučiť deti hýbať sa a mať z toho radosť, čiže počas ich vývinu na prvom stupni základných škôl by mali mať možnosť vyskúšať rôzne športy a pohybové aktivity bez hodnotenia, bez nátlaku zo strany trénerov a rodičov, ktoré bývajú pre menej zdatné deti demotivujúce. Systém by mal podporiť skôr kooperáciu nie rivalitu, ako je tomu teraz. Tieto inšpirácie sú cestou k tomu, aby sme posilnili vzťah mladých ľudí k zdravému životnému štýlu, čo prospeje ich fyzickému zdraviu i psychohygiene. Na týchto cieľoch sa zhodneme a chceme spolupracovať aj s viacerými poslancami športovcami.

Dá sa predpokladať, že tieto záležitosti boli Vašou motiváciou do vstupu do politiky. Je za tým ešte niečo iné?

L: Politika ma dlhodobo zaujíma, v podstate od roku 1989. Takmer celý profesionálny život som pracovala v neziskovej oblasti, najmä v sociálnej oblasti a vzdelávaní. Vnímam však, že potrebujeme robiť zmeny systematicky a to sa dá najmä z úrovne politiky.

Mám motiváciu ešte viac spájať sily

Máte tri deti. Aj keď už sú väčšie, teraz Vašu úlohu musel z väčšej časti prevziať Váš muž. Ako vníma fakt, že ste sa rozhodli ísť do veľkej politiky?

L: Bez veľkej podpory môjho manžela by som do politiky nešla. Rodinu vnímam ako veľmi dôležitú, Marek vnímal tieto moje ambície dlhodobo a je mi dobrým priateľom, partnerom i poradcom.

V Národnej rade ste ako žena vo výraznej menšine. Ako Vás berú kolegovia z radov mužov?

L: Osobne nevidím rozdiel čo sa týka rešpektu, či komunikujem s mužmi alebo ženami. S kolegami sa mi dobre spolupracuje, ani v predchádzajúcich zamestnaniach som nevidela žiadne problémy v tejto oblasti. Je pravda, že tak v krajskom zastupiteľstve, kde sme len 3 ženy (7.5 percenta), ako aj v Národnej rade, kde nás bolo zvolených 32. To je takmer trojnásobok (21.3 percent). Mimochodom, v roku 2016 bolo zvolených 29 žien. Verím, že to zastúpenie časom vzrastie, pozitívny trend vidno aj v tom, že máme prezidentku, tri ministerky a županku. V našom poslaneckom klube OĽANO na tom tiež nie sme zle, je nás 15 žien z 53 poslancov, čo je skoro 30 percent.

Ako sa vyrovnávate s tlakom vo Vašej práci. Myslím tým tlak verejnosti, médií a podobne...

L: Tým, že som sa v minulosti angažovala v sociálnej oblasti, PR a mediálnej oblasti, mám tréning. Keďže viacero priateľov pôsobilo v politike, či už na komunálnej alebo národnej úrovni, mala som možnosť sledovať ich prácu i reakcie médií a politických oponentov. Uvedomovala som si, aké tlaky sú na politikov, aká je to zodpovednosť, a tiež, že nie vždy sa dá vyjsť v ústrety všetkým. Politika je umenie možného a je niekedy náročné prijať fakt, že aj dobré kroky je možné interpretovať veľmi rôznym spôsobom.

S kým spomedzi súčasných politikov z iných koaličných strán najviac spolupracujete?

L: Doposiaľ som intenzívnejšie komunikovala najmä v sociálnej oblasti - s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny, ministrom Milanom Krajniakom a predsedníčkou Výboru pre sociálne veci Janou Žitňanskou a približne s ďalšími piatimi poslancami. Tiež riešim konkrétne podnety ohľadom konzulárnej pomoci na Ministerstve zahraničných vecí, s Veronikou Remišovou a ministrom dopravy Andrejom Doležalom sme hovorili o využití eurofondov, s Máriou Kolíkovou ohľadom problematiky úprav styku rozvedených rodičov s deťmi.

Slovensko dostane z Európskej únie miliardy eur. Silný záväzok pre občanov i ďalšiu generáciu...

L: Vzhľadom k vyjednanej pomoci zo strany EÚ vidím silnú motiváciu ešte viac spájať sily a hľadať čo najefektívnejšie riešenia aktuálnych problémov obyvateľov Slovenska. Aj mediálne sú spomínané zdravotníctvo, cestná sieť, kanalizácia, životné prostredie, digitalizácia. Vnímam v tomto smere intenzívnu komunikáciu naprieč koalíciou a tiež so sociálnymi partnermi a zástupcami samospráv, ako sú SK8, ZMOS, UMS a podobne.

Ako konkrétne by ste si predstavili reformu školstva a sociálnych vecí?

L: Čo sa týka oblasti školstva, minister Branislav Grohling načrtol niekoľko oblastí: masívna výstavba nových materských škôl, prípadne základných škôl a ich obnova, podpora technického vybavenia, digitálne a ekologické riešenia, debarierizácia škôl, rekonštrukcia a modernizácia učební. Čo vnímam ako veľmi potrebné, je vízia zabezpečenia podporných tímov na školy, ktoré nám dlhodobo chýbajú – psychológovia, logopédi, asistenti, špeciálni či sociálni pedagógovia, podpora ranej starostlivosti pre deti, spolu s efektívnejším fungovaním poradenských centier či zavedenie voľnočasových poukazov na vzdelávacie aktivity po vyučovaní. Rovnako plošné zvýšenie platov učiteľov a skvalitnenie ich prípravy a ďalšieho vzdelávania. Minister tiež poukazuje na potrebu posilnenia spolupráce slovenských vysokých škôl so zahraničím, mobility študentov, pedagógov aj výskumníkov. Je zrejmé, že potrebujeme reformu školstva na všetkých stupňoch vzdelávania. Ďalej je to podpora vedy, duálne vzdelávanie a  v súvislosti s diplomovkovými kauzami je nevyhnutné prehodnotenie systému a kritérií ukončovania vzdelávania.

A reformy v oblasti sociálnych vecí?

L: V sociálnej oblasti potrebujeme prehodnotiť systém a legislatívne nastavenia sociálneho a dôchodkového poistenia, odstrániť nespravodlivosti, zefektívniť činnosť Sociálnej poisťovne a úradov práce, prehodnotiť a stransparentniť kompenzačnú a posudkovú činnosť. Nedostatok sociálnych služieb a prehodnotenie systému sociálnoprávnej ochrany detí a mládeže je tiež vážnou výzvou. Medzi veľké projekty, ktoré bude možné podporiť, určite patrí ambiciózna a nesmierne potrebná reforma prepojenia dlhodobej sociálnej a zdravotnej starostlivosti, na ktorej spolupracujú rezorty zdravotníctva a sociálnych vecí a bude na nej participovať aj novovytvorená Rada vlády pre duševné zdravie. Týka sa to zariadení sociálnych služieb, nemocníc, oddelení pre dlhodobo chorých, hospicov a tiež zariadení na podporu duševného zdravia.

Komunikujete aj s politikmi z opozície?

L: Zatiaľ som sa s nimi bližšie nespoznala, skôr ich spoznávam cez vystúpenia v pléne a občasne sa pozdravíme na chodbách parlamentu. Vzhľadom k tomu, že som iniciovala poslanecký prieskum v Sociálnej poisťovni, mala som možnosť počuť najmä jej generálneho riaditeľa a poslanca v jednej osobe, Ľubomíra Vážneho… Opoziční politici podporili množstvo našich návrhov počas korona krízy, na druhej strane využívajú každú príležitosť, aby mohli spochybňovať premiéra i ministrov.

Cestovný ruch v Piešťanoch treba postaviť na zážitkoch

Späť k Piešťanom. Ani sa nebudem pýtať, či sa Vám páčia, keďže tu bývate. V čom však vidíte skrytý potenciál?

L: Piešťany považujem za perfektné mesto pre pohodový život rodín s deťmi. Potenciál vidím v oblasti cestovného ruchu, rozvoja športu, kultúry, ale tým, že sme kúpeľné mesto, aj v oblasti zdravotníctva a sociálnych služieb, ktoré by zároveň priniesli nové pracovné príležitosti. Najmä pre deti je tu veľa možností, či už ide o šport, kultúru, záujmové krúžky, pôsobí tu skautský oddiel, ktorý deťom ticho závidím. Všade kam potrebujem, sa dostanem za pár minút autom, pešo alebo na bicykli. Myslím, že ak by sme v Piešťanoch a okolí uvažovali nad cestovným ruchom so širšou optikou, než sú iba kúpele a ich hostia, alebo kongresová turistika, mohli by sme vidieť a možno aj lepšie rozvíjať to bohatstvo a potenciál, ktorý tu naozaj máme. Aj pre hostí zo Slovenska, Čiech, ktorých sem chodí dosť veľa. Pre rodiny s deťmi. Ak sa zamyslím, vidím veľa možností, nielen miestne reálie, ale aj zaujímavosti okolia a podujatia, ktorých tu máme naozaj požehnane. Návštevníkov môžu potešiť tiež napríklad farmy, ako Lubina, Bojná, Nový Zéland, či Podkylava, ale aj hrady Tematín, Čachtice a Beckov. Blízko sa dá lyžovať, či už na Bezovci alebo v Kalnici, peknú a nenáročnú turistiku môžeme robiť v Považskom Inovci, ale aj v okolí Veľkej Javoriny, nádherná je tiesňava v Haluziciach... Naša lokalita je ideálna aj pre cestnú či horskú cyklistiku, kde sa na veciach už pracuje, avšak stále je čo robiť. Ľudia dnes túžia po zážitkoch, takže si myslím, že na nich treba postaviť cestovných ruch, ktorý má v Piešťanoch a okolí výborný základ. Koordinácia a posilnenie podpory športu a rozvoja mládeže by mestu a okolia veľmi pomohla. Oceňujem príchod nových vysokoškolských študentov, ktorých nám prinesie nová fakulta UCM v priestoroch bývalej priemyslovky SPŠE. Teším sa aj rozvoju aktivít v bývalej Arte. Mesto trpí mnohými neduhmi, či už to je chýbajúca plaváreň, problém s poriadkom okolo Váhu a Sĺňavy, spomenutý Slovan, Kursalón patriaci kúpeľom či opustená budova bývalej základnej školy na sídlisku Adama Trajana, kde by som rada videla komunitné centrum ponúkajúce zázemie pre neziskové organizácie. Ako silný faktor vnímam ľudský kapitál - v Piešťanoch žije a pôsobí mnoho šikovných ľudí, športovcov, umelcov i aktivistov, ktorým na meste záleží.

Kde v kúpeľnom meste a okolí rada trávite svoj čas?

L: Prechádzky mestom, ale aj okolitou prírodou, cyklovýlety v okolí Sĺňavy, posedenia s priateľmi...

Správajú sa k Vám ľudia po voľbách trošku inak, prípadne Vás spoznávajú na ulici?

L: Ľudia ma posledné roky poznajú či už z môjho pôsobenia v župnej politike, z blogov, aktivít Centra pomoci pre rodinu, už aj z národnej politiky, prednášok a iných aktivít v rámci kresťanských spoločenstiev. Zatiaľ som zmenu nepostrehla.

A ako by ste chcela prispieť k zmene Slovenska?

L: V oblastiach, ktoré som spomínala už pred voľbami, najmä v sociálnej oblasti, vzdelávaní, rozvoji mládeže, pomoci rodinám, ale aj v oblasti regionálneho rozvoja, cestovného ruchu. Verím, že ak sa spoja ľudia dobrej vôle, môžeme posunúť aj naše mesto, napriek kríze, ktorej v dôsledku celosvetovej pandémie čelíme.

Autor: Miro Béreš

Foto: Archív LD, Tomáš Hudcovič